Slovenská železná cesta
Slovenská železná cesta jedna z ciest kultúrneho dedičstva Európy Slovenská železná cesta je kultúrna cesta spájajúca miesta bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov.
Na území dnešného Slovenska predstavovalo baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území. Jeho technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie a výrobné zariadenia na špici v európskom i celosvetovom meradle. Spomeňme iba tzv. slovenské pece, vysokú pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo atď.
K takýmto významným miestam treba spomenúť Košice a okolie (Košické hámre), Medzev, Jasov, Štós, Smolník, Prakovce, Gelnica, Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Vlachovo, Dobšiná, Stratená, Tisovec, Sirk - Červeňany, Štítnik, Pohorelá, Podbrezová, Ľubietová, Banská Štiavnica, Kremnica atď.
Spolu s baníctvom a hutníctvom sa rozvíjala aj kultúra, tradície.
K významným pamiatkam, ktoré môže návštevník vidieť v Košiciach patrí v Dóme Sv. Alžbety tzv. železný oltár, či oltár železného svätého kríža. Oltár zhotovil košický umelecký kováč a zvonolejár Vojtech Buchner na návrh Ľ. Konrádyho, premonštrátskeho plebána na pamiatku obetiam I. svetovej vojny a bol vysvätený 1.mája 1931 biskupom Jozefom Čárskym.
Na dvoch koncoch oltára na spodku sú dve bronzové plakety, na jednej je na pozadí pápežského znaku obraz Ľ.Konrádyho, na druhej obraz V.Buchnera a erb mesta Košice.
Ďalším významným miestom je Slovenské technické múzeum v Košiciach, kde sú expozície modelov hámrov, maketa bývalých Východoslovenských železiarní (teraz U.S.Steel s.r.o.), diela umeleckých kováčov, renesančné dvere - odliatok na motívy Vergília a ďalšími.
Slovenská železná cesta v Slovenskom krase
Jasov - Kláštor a kostol jasovského konventu premonštrátskeho rádu, neskorobaroková stavba (1750 - 1766 s francúzskou záhradou a kláštornou knižnicou. Jasovské prepošstvo podnikalo v železiarstve, v r. 1780 tu postavili vysokú pec, ktorá bola v prevádzke do r. 1870.
Patrilo k nej aj niekoľko hámrov v Jasove a priľahlých oblastiach.
Nachádza sa tu chránená lokalita z doby halštatskej - 600 rokov pred n.l. (pred jaskyňou objavená jama s ohniskom a polospracovaným kusom železa tzv. lupou hmotnosti 2 kg. Jaskyňa Fajka zaradená medzi prírodné pamiatky UNESCO.
Medzev - 600 ročná tradícia hámorníctva.
V r. 1893 bolo v Nižnom Medzeve v prevádzke 109 hámrov so 198 ohniskami.
Dnes je možné návštíviť Hámor slovenského Technického múzea na Štóskej ulici, pôvodne dvojohniskový, jednokladivový hámor, Brostlov hámor v Zlatej doline a hámor v Šugovskej doline.
Rožňava - Od r. 1320 mesto rozhodnutím Karola Róberta.
Typické banícke mesto, v minulosti ťažba železa, medi, zlata, striebra.
Banícke múzeum s exponátmi baníckych prác a regionálneho charakteru.
Kostol Nanebevzatia P. Márie. - okenná maľba Metercia - P.Mária s Ježiškom zasadená do prostredia s výjavmi z baníckej a hutníckej práce.
Betliar - baníctvo a hutníctvo zlata a medi.
V r. 1791 postavená vysoká pec na výrobu železa, v r. 1845 - 47 prvá valcovňa na parný pohon v Uhorsku.
V r. 1879 betliarsku železiareň odkúpil Emanuel Andrássy.
Vysoké pece ukončili výrobu v r. 1903.
Štítnik - baníctvo a spracovanie železa tu zamestnávalo obyvateľov od 12. stor., ako to dosvedčuje názov mestečka, zmienka o hámri z r. 1243, písomný dokument z r. 1344, ktorý prvýkrát spomína hámor v Štítniku.
V r. 1804 - 05 bolo tu 10 slovenských pecí a 10 hámrov.
Akciová spoločnosť Štítnická konkordia založená r. 1833, mala v Štítnickej doline vysokú pec, skujňovacie vyhne a hámor.
Surové železo sa predávalo hlavne do podniku Ganz v Budapešti.
Národná kultúrna pamiatka - evanjelický kostol so stredovekými nástennými maľbami, gotická bronzová krstiteľnica, kalichy a bohoslužobné nádoby z 15 - 17 stor.
Členom združenia Slovenská železná cesta SŽC je aj Ústav geoturizmu Fakulty BERG TU Košice a jeho cestovná kancelária TUKE TRAVEL. Táto cestovná kancelária organizuje cestovný ruch po trasách SŽC.
Slovenská železná cesta je súčasťou Stredoeuropskej železnej cesty (Mitteleuropäische Eisenstrasse MEES) - jednej z kultúrnych ciest registrovaných Europským inštitútom pre kultúrne cesty so sídlom v Luxemburgu, čo je orgán Rady Európy.
