Mesto Medzev
Medzev

História a súčasnosť

 

Časová os

1272 – prvá nepriama písomná zmienka o meste

1359 – prvá priama písomná zmienka o meste

1366 – listina povoľujúca výstavbu 3 vodných hámrov

1639 – založenie kováčskeho cechu

1697 – vyhlásenie mesta za slobodné kráľovské mesto

1890 – najväčší rozkvet hámorníctva

1894 – výstavba železničnej trate Moldava nad Bodvou – Medzev

2000 – rozdelenie Medzeva na obec Vyšný Medzev a mesto Medzev

 

Niekoľko zaujímavosti z histórie

Mesto Medzev leží na východnom Slovensku, neďaleko Košíc, približne vo vzdialenosti 36 km západným smerom. Južne od prameňa potoka Bodvy a pri vchode do doliny, ktorou Bodva preteká. Medzev bol založený ako najjužnejšie osídlenie nemeckých kolonistov na východnom Slovensku.

Po tatárskom nájazde, bola časť Európy kde teraz spoločne žijeme, spustošenou krajinou, s decimovaným obyvateľstvom. To bol dôvod, že v tej dobe uhorský kráľ Béla IV. v roku 1241 povolal prostredníctvom svojich poslov, zo západnej Európy takzvaných kolonistov.

Takto došlo k osídleniu našimi predkami prostredia okolia Medzeva, boli to baníci, hutníci, kováči, aj iní remeselníci, a samozrejme aj ľudia, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Medzev bol teda založený nemeckými a flámskymi kolonistami.

Prvé osídlenie sa uskutočnilo severozápadne od terajšieho Medzeva v oblasti s názvom Dörfel, v slovenskom preklade to znamená Dedinka.

Pravdepodobne z dôvodu nedostatku vody sa neskoršie osídlenie presťahovalo južnejšie do údolia, zvaného Grund. Z tohto presídlenia neskoršie vznikla najstaršia ulica, dnešná ulica Grunt, čo v preklade do slovenčiny znamená základ.

Pôvodné obyvateľstvo hovorí ešte aj dnes v prevažnej väčšine nemeckým nárečím „mantakisch“, resp. „po mantácky“ a sami sa označujú za „Mantaken“, teda „Mantáci“.

Prvá nepriama písomná zmienka o osídlení okolia a oblasti Medzeva pochádza z roku 1272 vo forme písomnosti o zneužití lesa obyvateľmi baníckej osady.

Najstaršia priama písomná zmienka, kde je Medzev spomenutý už ako usadlosť je z roku 1359, v súvislosti s reambuláciou hraníc Jasovského kláštora.

V 14. storočí sa uskutočnila druhá vlna osídlenia Medzeva. Táto vlna prináša odborníkov, ktorí vedeli konštruovať a stavať hámre poháňané vodným kolesom. Toto obdobie sa považuje za obdobie, kedy boli založené základy kováčstva v Medzeve. Kováčske remeslo sa ako rodinný majetok dedilo z pokolenia na pokolenie.

Z roku 1366 sa zachovala listina o povolení výstavby troch vodných kováčskych hámrov.

Medzev sa v podstate preslávil výrobou kovaného náradia, určeného najmä na ručné poľnohospodárske práce. Medzevčania vyrábali tento tovar nielen pre vlastnú potrebu, ale zásobovali počnúc od najbližšieho okolia, po územie terajšieho Maďarska ako aj Balkán.

Dôsledkom tejto obchodnej aktivity bolo. že Medzevčania bežne ovládali aspoň tri jazyky. Nemecky, maďarsky a slovensky.

Kováčske remeslo, dôsledkom veľkého hluku pri práci v hámroch, prinieslo so sebou aj jednu neplechu, chorobu a to nedoslýchavosť. Preto pri obchodných jednaniach na trhoch, buď z dôvodu hluchoty alebo aj nedokonalého ovládania cudzej reči sa obvykle jeden druhého pýtali: „Bos mánta?“ slovensky sa to dá voľne preložiť ako „Čo hovorí?“ alebo „Akú mienku má?“ myslí sa tu na zákazníka. Na tieto slová spozornelo okolie a tak sa Medzevčania stali Mantákmi. Tu je potrebné podotknúť, že toto je jedna z viacerých verzií vzniku tohto pomenovania.

V súvislosti s remeslami a pracovnými príležitosťami je potrebné ešte spomenúť, že sa Medzevčania na základe deľby práce rozdelili na dve veľké skupiny. Prvú skupinu vytvorili kováči a druhú tí ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Toto je badať aj na osídlení.

Kováči sa sústredili v časti nazývanej Önta Metzenseife, slovensky v Nižnom Medzeve, gazdovia a poľnohospodári v časti nazývanej Öbedaf, vo voľnom preklade do slovenčiny vo Vyšnom Medzeve.

V roku 1430 mal Medzev už dva kostoly a to bol aj rok rozdelenia farností Medzeva na Nižný a Vyšný Medzev.

Medzevčan barón Gregórius Sorger, ktorý bol biskupom v Sedmohradsku, financoval roku 1732 prestavbu kostola v Nižnom Medzeve do terajšej podoby.

Hámorníctvo dosiahlo svoj vrchol v roku 1890, kedy v Medzeve pracovalo 109 hámrov s 198 ohniskami.

Pri každom ohnisku pracoval majster a pomocník. To znamená že hámre v Medzeve zamestnávali 396 robotníkov priamo. Na vtedajšiu dobu to predstavovalo ohromný hospodársky potenciál.

Roku 1639 bol založený kováčsky cech, čo veľmi pomohlo Medzevu. Kráľ Ferdinand III. poskytol právo v Medzeve každý týždeň usporiadať trhy a raz do roka župný trh.

V roku 1664 boli následne založené cechy pivovarnícky, obuvnícky, krajčírsky a kožušnícky.

V roku 1697 bol Medzev vyhlásený za slobodné kráľovské mesto.

Pretože sa Medzev nachádzal na území spravovanom Jasovskými premonštrátmi, boli opakovane napádané práva Medzevčanov. Tieto nezhody vyústili do takej miery, že obyvatelia Nižného Medzeva začali konvertovať k evanjelikom. V tomto období to bol vážny politický problém, ktorý bolo potrebné vyriešiť. Vyriešil sa to veľmi diplomaticky. Košická diecéza prisľúbila, zachovať všetky práva Nižného Medzeva, ak zostanú katolíkmi. V neskorších dobách, kedy sa Vyšný a Nižný Medzev opäť spojili, vznikla zvláštna situácia, keď v jednom meste boli dve farnosti pod krídlami dvoch diecéz košickej a rožňavskej.

V rokoch 1622, 1709 a 1711 bolo obyvateľstvo Medzeva veľmi zdecimované dôsledkom morových epidémii.

V tejto súvislosti bol postavený aj Morový stĺp na námestí pred kostolom.

Ako zaujímavosť možno uviesť, že prvá škola bola v Nižnom Medzeve postavená až roku 1752, dovtedy dochádzali deti do školy do Vyšného Medzeva.

Pošta bola otvorená v roku 1846 a Cserehátska banka v roku 1870.

Roku 1894 bola dokončená stavba železničnej trate z Moldavy nad Bodvou do Medzeva.

Medzevské hámre boli roztrúsené v jednotlivých údoliach. Kováči vykonávali svoju prácu v prírode a relatívne boli svojimi vlastnými pánmi na svojom pracovisku. Neboli vtesnaný za bránou továrne alebo dielne. Aj v neskoršom období, keď sa objavili majitelia, ktorí vlastnili viaceré hámre, neboli títo vlastníci schopní fyzicky skontrolovať jednotlivých majstrov. Zrodil sa však kontrolný nástroj tzv. Schmietrechnung, slovensky sa to dá preložiť ako „kováčske vyúčtovanie“. Tento ekonomický nástroj nútil kováča k hospodárnosti a výkonu, ako i k udržiavaniu hámra v prevádzky schopnom stave pri relatívnej samostatnosti majstra.

Hámornícke remeslo, dalo Medzevčanom ešte jednu charakteristickú vlastnosť. Asi práve voľnosť pri práci a aj samostatnosť pri rozhodovaní o svojej slobode boli príčinou, že Medzevčania v malej miere inklinovali v období pred 2. Svetovou vojnou k fašistickej ideológii.

Neskoršie keď zanikol kováčsky cech, sa postupne vytváralo viacero kováčskych združení a firmy.

V roku 1960 došlo opäť ráz k zlúčeniu Nižného a Vyšného Medzeva. Tento stav pretrval do roku 2000, kedy sa 1. januára opäť Vyšný Medzev odčlenil ako samostatná obec Vyšný Medzev.

Dodnes možno túto atraktívnu a doslova majstrovskú prácu obdivovať ešte ako ukážku v zachovanom hámri v Šugovskej doline.

Zásluhu na zachovaní historického hámra mesta Medzev v Šugovskej doline má náš bývalý prezident, Rudolf Schuster, pochádzajúci z Medzeva. Počas jeho volebného obdobia bol tento hámor reprezentačným miestom vzácnych návštev. Navštívili ho švédsky kráľ Carl Gustav s manželkou Silviou, monacký princ Albert, prezidenti Ukrajiny, Maďarska, Alžírska, Portugalska, Bulharska, veľvyslanci a generálni konzuli ďalších krajín.

Počiatočné kroky niektorých súkromných podnikateľov obnoviť túto technológiu boli žiaľ neúspešné a tak zachovanie kováčskych tradícií Medzeva sú dnes ohrozené.

Medzev, ako to bolo na začiatku spomenuté, leží v údolí horného toku riečky Bodvy a má 4100 obyvateľov. Z troch strán je obklopený malebnými kopcami, bohatými na vzácne lesné plody, flóru a faunu. Cesta vedúca z Jasova cez Medzev do Štósu tvorí prakticky severovýchodnú hranicu Slovenského krasu, oblasť bohatú na prírodné vzácnosti a zaujímavosti, ako aj na významné kultúrne a historické pamiatky. Z toho hľadiska má Medzev ideálnu polohu na turistiku a cestovný ruch.

Malebná Šugovská dolina, ale i všetky doliny v okolí Medzeva sú ešte stále vzácnymi oázami ticha a neporušenej prírody. Sú pre nás vzácnymi prírodným bohatstvom a miestami, ktoré ešte stále môžeme objavovať.

Spracoval: Ing. Andrej Gedeon, kronikár

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia V-obraze
Google play
App store

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Aktuálne počasie

dnes, nedeľa 9. 8. 2020
jasná obloha 29 °C 18 °C
pondelok 10. 8. slabý dážď 29/18 °C
utorok 11. 8. slabý dážď 29/17 °C
streda 12. 8. jasná obloha 26/16 °C