26.08.2010 |
|
 ... prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? - výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? - hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
Poľana, najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Vulkanická činnosť na jeho území vytvorila mohutnú sopku s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Dnes sa už vôbec na sopku nepodobá. Po dva a pol hodinovej ceste autom sa riadime podrobným návodom trasy. Túru začíname z obce Bystré – Vrátka (700 m n. m.) asfaltkou po zelenej, ktorá vedie okolo Bystrého potoka. Kráčame 30 min. Po pravej strane míňame Kozí chrbát (967 m n. m.) a po ďalších 15 min. znenazdajky prichádzame pod vodopád Bystré (983 m n. m.). Svojou výškou 23 m sa vodopád zaradil medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát. Za ideálneho turistického počasia urobíme niekoľko krásnych záberov a pomocou rebríkov a lana prekonávame 20 m výškový rozdiel vodopádu. Po zdolaní vodopádu končí adrenalínová časť výstupu dnešnej túry. Ďalej pokračujeme pomaly lesom a lúkami a vystupujeme k horskému hotelu Poľana (1306 m n. m.). Zelená značka sa zľava spája so žltou. Po výdatnom oddychu a občerstvení pri hoteli pokračujeme po červenej (Rudná magistrála) výstupom na samotný vrch Poľana (podľa smerovníka 45 min. chôdze). Počas výstupu prechádzame po drevenom chodníku cez chránený prírodný útvar mokraď Žliebky. Charakter výstupu na vrch je skoro identický s výstupom na Kloptaň. Po ľavej strane sa týči vrch Predná Poľana (1367 m n. m.), z ktorého vedie zjazdovka. Prechádzame sedlom Priehybina (1276 m n. m.) a o 12:00 hod. stojíme na vrchole 1458 m n. m. vysokej Poľany. Zapisujeme sa do vrcholovej knihy. Akurát sme sklamaní, že nie sú dobré výhľady. Z vrcholu, vďaka hustej smrečine, je výhľad obmedzený. Zostup k horskému hotelu Poľana absolvujeme po tej istej trase. Odtiaľ po modrej značke postupne klesáme, prechádzame vrchom Vrchdetva (1063 m n. m.) a po dvoch hodinách zostupu prechádzame okolo chráneného prírodného výtvoru Melichova skala. Je to stĺpový skalný útvar tvaru veže. Povesť hovorí o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Našťastie rastú aj huby, takže s prírodno - turistických zážitkov máme aj plný klobúk (pána Linna) dubákov. Deň končíme v motoreste pri detvianskych haluškách.
|
Čítaj viac s obrázkami |
17.08.2010 |
|
 Štrbské pleso (1350 m n. m.) je východzím bodom našej dnešnej túry. Je nás osem členov Skoby a o 8:30 hod. sa vydávame po Tatranskej magistrále (červená značka) na Popradské pleso, cez rázcestie pod Tiriganom (1499 m n. m.). Pri Popradskom plese (1500 m n. m.) opúšťame červenú a prechádzame na modrú, ktorá vedie Mengusovskou dolinou do Vyšného Kôprovského sedla. Za príjemného letného počasia pokračujeme hore Mengusovskou dolinou. Je to 8 km dlhá rozvetvená dolina, jedna z najväčších a najkrajších dolín vo Vysokých Tatrách. Postupujeme súbežne s trasou výstupu na Rysy až po rázcestie pod Žabím potokom. Odtiaľ za stále sa zlepšujúcich panoramatických výhľadov stúpame postupne čoraz vyššie. Na západe (naľavo) sa týči Hlinská veža (2340 m n. m.) a pod nami Malé Hincovo pleso. Na východe (napravo) sa týči pyramída Mengusovského Volovca (2228 m n. m.) a Satanové plieska. Serpentínami prekonávame morénu Veľkého Hincového plesa (1946 m n. m.), odtiaľ vidíme chodník stúpajúci na Rysy, dokonca aj samotnú Chatu pod Rysmi. Po troch hodinách už oddychujeme na brehu najväčšieho a najhlbšieho (53 m) plesa v slovenskej časti Tatier. Po občerstvení a oddychu „vrcholové družstvo“ v počte piatich členov pokračuje krátkym, ale strmým výstupom do Vyšného Kôprovského sedla (2139 m n. m.). Vo „vrcholovom družstve“ je aj Jano Linn, ktorý oslávil 70 – ku. Blahoželáme. Ako darček k svojej krásnej sedemdesiatke si dal tento výstup. Pri tomto krátkom výstupe máme možnosť sa dosýta pokochať nádhernou panorámou Hincových plies. Zo sedla pokračujeme na Predný Kôprovský štít. Spustil sa silný vietor, obliekame vetrovky a prerušujeme výstup. Vraciame sa späť k Hincovým plesám, kde je zvyšok družstva. Odtiaľ sa vraciame tou istou trasou do východzieho bodu na Štrbské pleso. Ďalšia nezabudnuteľná túra. Kto nebol, môže ľutovať. ;-)
|
Čítaj viac s obrázkami |
08.08.2010 |
|
 Pôvodnú trasu na Téryho chatu pre nepriaznivé počasie meníme na výstup na Sivý vrch.
Ešte so zamračenou oblohou začíname z obce Jalovec (685 m n. m.) po žltej do Bobroveckej Vápenice. Odtiaľ pokračujeme po modrej k chate Ďumbier. Ďalej k rázcestiu pod Sokolom, kde odbočujeme doľava na zelenú pod Babkami. Po pravej strane máme Sokol (1316 m n. m.). Stúpame na Babky po zeleno značkovaných serpentínach vedúcich popri napájadlách a rozpadnutej kolibe. Dajú nám zabrať. Je polojasno a teplo. Z vrcholu Babiek (1566 m n. m.) je pekný výhľad na Chočské vrchy, obe Fatry, Nízke Tatry, Západné Tatry. Odpočívame a kocháme sa prírodou. Pokračujeme ďalej po zelenej popod Malú kopu (1637 m n. m.), cez sedlo Predúvratie (1590 m n. m.), obchádzame Veľkú kopu (1648 m n. m.) a Ostrú (1764 m n. m.) cez sedlo Priehyba (1650 m n. m.) na Sivý vrch. Sivý vrch (1805 m n. m.), najkrajší vápencový vrch Západných Tatier, najväčšou raritou je vápencové skalné mesto. Vrch poskytuje krásny kruhový rozhľad na krajinu Liptova (juh), Oravy (sever) a časti Západných Tatier (východ). Za priaznivých podmienok vidieť Malú Fatru - Rozsutce (západ), Veľkú Fatru (juhozápad), Babiu horu, Pilsko, priehradu Orava (sever) a na juhu Nízke Tatry i vodnú nádrž Liptovská Mara. Vraciame sa späť tou istou trasou. V sedle Predúvratie prechádzame na modrú značku k chate pod Náružím – Červenec (1420 m n. m.). Po pravej strane máme Malú kopu. Zastavujeme sa pri chate, odkiaľ máme výhľad na skalnú ihlu Mnícha (1460 m n. m.), ľudovo je nazývaná Skamenená Mara. Tu si doprajeme odpočinok a pokračujeme k rázcestiu pod Babkami. Po zelenej k rázcestiu pod Sokolom a ďalej modrou do Bobroveckej Vápenice a po žltej pokračujeme do Jalovca. Náročná túra z prevýšením 1120 m, ktorej sa zúčastnilo 5 členov Skoby.
|
Čítaj viac s obrázkami |
15.07.2010 |
|
 Sninský kameň (1005 m n. m.) patrí medzi najkrajšie prírodne útvary v celom pohorí Vihorlat. Po Kremenci (1221 m n. m.) je druhým najvyšším vrcholom na východe republiky. Je to chránená prírodná pamiatka. To je cieľ našej dnešnej túry, ktorú začíname od Morského oka (618 m n. m.). Dĺžka jazera je cca 775 m a šírka 312 m a je veľkou prírodnou zvláštnosťou našej prírody. Prechádzame po brehu jazera, kocháme sa prírodou a relaxujeme. Slnečné a dosť horúce počasie nám to umožňuje. Odtiaľ pokračujeme po modrej do sedla Tri tably (864 m n. m.). Tu sa stretávame s umeleckou tvorivosťou sochára. Ďalej po červenej smerujeme na Sninský kameň. Pozostáva z plošne menšieho ale vyššieho Malého Sninského kameňa (1005 m n. m.) a nižšieho ale plochou väčšieho Veľkého Sninského kameňa (998 m n. m.), kde je umiestnený železný kríž. Na obidva sa dostávame po železných schodoch, odkiaľ je pekný výhľad na okolie. Oddychujeme a kocháme sa pohľadmi na pohorie Vihorlatu. Vidíme Sninu, Morské oko aj Vihorlat (1076 m n. m.). Nasadzujeme plecniaky a vydávame sa na spiatočnú cestu po červenej. Mierime na Malé morské oko cez sedlo Tri tably. Malé morské oko s výskytom raka riečneho má o 107 m väčšiu nadmorskú výšku ako Morské oko. Zastavujeme sa, chvíľu odpočívame a vydávame sa k Morskému oku, kde dnešnú túru končime. Prešli sme najkrajšiu časť Vihorlatských vrchov. |
Čítaj viac s obrázkami |
06.07.2010 |
|
 Pôvodná dvojdňová akcia Pieniny a Vysoké Tatry bola zmenená na jednodňovú. Uskutočnili sa iba Pieniny. Počasie ráno nebolo veľmi priaznivé. Predpovedané prehánky. No uvidíme. Nízka oblačnosť a ochladilo sa. Turistický rázcestník, kamenný kríž vedľa cesty, jedna drevená lavička a informačná tabuľa o pešom hraničnom prechode do Poľska, to je Stráňanske sedlo (730 m n. m.) oddeľujúce Pieniny od Spišskej Magury. Tu začíname našu túru po zelenej značke smer sedlo pod Vysokou na hraničnom hrebeni. Tráva na lúke je mokrá, vidno to aj na našej obuvi. Je mokrá a špinavá. V diaľke je na stĺpiku značka, ďalšiu nachádzame vpravo na strome. Smerujeme k nej po vysokej tráve. Nasleduje strmší výstup do sedla za Kyčerou . Prechádzame sedlom pod Vysokými skalkami (970 m n. m.). Stále stúpame. Viditeľnosť je slabá. Dostávame sa na štátnu hranicu do sedla medzi Vysokou (1013 m n. m.) a Vysokými skalkami (1050 m n. m.). Zelená značka sa spája s modrou a míňame prvé hraničné kamene. Po dlhšej chvíli značku opúšťame a pokračujeme štátnou hranicou až k Vysokým skalkám. Vrchol takmer nevidíme. Stúpame po chodníku na vrchol. Pokračujeme po železných schodoch. Na vrchole je dookola zábradlie a v strede hraničný kameň. Vrchol Vysokých skaliek (najvyšší vrch Pienin 1050 m n. m.)leží v tzv. Malých Pieninách, ktoré tvoria hraničný hrebeň medzi Slovenskom a Poľskom na východnom okraji Pienin smerom k Ľubovnianskej vrchovine. Vlastný vrchol tvorí skalné bralo s ideálnym skoro kruhovým výhľadom na okolie, ak by nebolo zamračené. Je však veľmi slabá viditeľnosť. Na chvíľu vietor odfúkne mraky a objavia sa najbližšie kopce. Urobíme spoločnú fotku a schádzame dole. Chodník sa vinie modrou hrebeňovkou, ktorá ide štátnou hranicou a prechádza lúkami. Za pekného počasia by bol široký výhľad do Poľska a tiež do Slovenska. Zo Šľachoviek pokračujeme po žltej do Lesnického sedla cez lúky, ktoré nás lákajú ľahnúť si a vychutnať ich vôňu. Pekná časť cesty k Lesnickému sedlu (720 m n. m.). V sedle je malé parkovisko, turistický rázcestník, autobusová zastávka, zopár drevených lavičiek a malá drevená chatka s občerstvením s nápisom Rabštín - suveníry. Zo sedla sú pekne výhľady na sever na výrazné skalné bralo Rabštín (842 m n. m.) a vedľa na plochý hôľnatý vrchol Wysokí Wierch (Šľachovky 899 m. n. m). Meníme plánovanú trasu a autami sa premiestňujeme do Lesnice na parkovisko pri chate Pieniny. Pokračujeme popri Lesnickom potoku, Lesnickým prielomom a Pieninskou cestou prielomom Dunajca. Oddychový úsek okolo Dunajca. Časté drevené lavičky, po chodníku čulá premávka turistov aj cyklistov. Po rieke sledujeme plte a člny, ktorých je neúrekom. Zastavujeme sa pri drevenom prístrešku s lavičkami a "Storočnom prameni", ten kto sa z neho napije, bude sto rokov žiť. Takto sa to traduje v povesti o tomto silnom nezamŕzajúcom krasovom prameni. Po chvíli pokračujeme, zastavujeme pri rázcetníku Huta (455 m n. m.) a odbočujeme na žltú smerom do sedla Targov. Prechádzame sčasti lesom, sčasti po lúke. Pekný úsek cesty. Prichádzame do sedla Targov (655 m n. m.), kde sa na chvíľu zastavíme. Obzeráme si okolie. Pokračujeme do Lesnice, kde túto túru úspešne ukončíme a tým aj 100 jarných kilometrov. |
Čítaj viac s obrázkami |
25.06.2010 |
|
 Tohoročného výstupu na Kráľovu Hoľu sa zúčastnilo 11 členov Skoby. Za slnečného a horúceho počasia stúpame po modrej z Pohorelej na Andrejcovú (1520 m n. m.), pod ktorou je turistická útulňa. Cestou, asi 2/3 cesty, prichádzame k chatke. Chvíľu postojíme a pokračujeme vo výstupe. Pri útulni pod Adrejcovou, ktorá je po rekonštrukcii, sa zastavujeme. Odpočívame. Blízko je prameň, tak máme možnosť osviežiť sa. Osviežení pramenitou vodou pokračujeme hrebeňovkou cez Andrejcovú, (odkiaľ je pekný výhľad na Tatry) do Ždiarskeho sedla (1473 m n. m.) pod Bartkovou. Prechádzame okolo búdy. Slniečko pripeká, pofukuje vetrík a tak necítime veľmi jeho lúče, preto pozor na úpal. Prechádzame Bartkovou (1790 m n. m.). Skaly na vrchole Bartkovej, kde, ako hovorí drevený monument, sa každoročne stretávajú Bartkovci z celého Slovenska, pripomínajú trojvršie na slovenskom štátnom znaku. Monumentu tento znak, ktorý bol umiestnený na jeho vrchole, chýba. Monument je zanedbaný. Pokračujeme Orlovou (1840 m n. m.), hrebeňom Strednej hole (1875 m n. m.) a blížime sa ku Kráľovej holi. Počas celého prechodu hrebeňom možno obdivovať naše veľhory, Vysoké Tatry. Konečne na Kráľovej holi (1946 m n. m.). Obloha takmer bez mráčikov, a tak je nádherný výhľad na okolie a Vysoké Tatry. Tu nás čaká milá povinnosť. Odovzdanie diplomu k 60-tim narodeninám Ferovi, ktorý sa šťastne usmieva. Veľa zdravia a elánu v živote. Ján Linn ďakuje Skobe za to, čo robí. Oddychujeme a kocháme sa krásami Slovenska. Pôvodnú trasu zostupu do Telgártu meníme a smerujeme cez Predné sedlo (1451 m n. m.) do Šumiaca. Pekná túra, na ktorú sa nezabúda.
|
Čítaj viac s obrázkami |
21.06.2010 |
|
 Deň mladých turistov (stanový tábor) - VII. ročník. Pre nepriaznivé počasie bola akcia z pôvodného termínu preložená. Oproti minulému roku bolo o niečo menej účastníkov, nakoľko v tomto termíne boli aj Nízke Tatry.
Počasie bolo nádherné, ako by nám chcelo vynahradiť daždivé dni. Priam letná pohoda. Kým kuchár varil guľáš, pripravovali sa stanovištia pre jednotlivé súťaže. Bolo pripravených šesť súťažných disciplín. Súťažilo sa podľa vekových kategórii. Všetci súťažiaci boli spokojní aj keď nevyhrali, lebo pre každého bola pripravená odmena za účasť. Suverénne „naj“ bol vo svojej kategórii do 6 rokov malý Simon, nakoľko bol jediný súťažiaci. Deň sa vydaril.
Večer J.Stehlík pripravil exkurziu po nočnej oblohe. Dovidenia o rok na VIII. ročníku.
|
Čítaj viac s obrázkami |
26.05.2010 |
|
 Na autobusovej zastávke v Medzeve sa nás ráno zišlo 11, ktorých to ťahalo do prírody. Za pekného, trochu zamračeného počasia, vystupujeme z autobusu na rázcestí Stará Voda. Popod železničný most po asfaltke vchádzame do obce Stará Voda. Asi v polovici obce prichádzame na modrú značku, ktorá vedie na Zlatý stôl. Skoro na konci obce vchádzame do lesa. Máme prekonať výškový rozdiel 887 m. Po dažďoch sú chodníky z väčšej časti mokré, ale ide sa v pohode. Chvíľami sa mračí, vyzerá to na búrku, ale opäť sa vyjasňuje. Je zväčša polooblačno. Stúpame až na sklad dreva, odkiaľ pokračuje značkovaný chodník po zvážnici, po ktorej steká voda. Prechádzame popod Drahov (1136 m n. m.) a stúpame na Kobyliar (1271 m n. m.). Po kalamite a ťažbe dreva chýba značenie, terén sa stáva náročnejším. Na Kobyliar sa predierame cez zváľané stromy a konáre. Značku nevidíme. Na vrchole už pokračujeme rýchlejšie. Aj tu sú zvyšky po kalamite, hrebeň je takmer holý. Tu nachádzame stratenú značku, ktorá nás z tejto smutnej rúbane vedie k nášmu cieľu. Za chvíľu sme na Zlatom stole (miestny názov vrchu Kráľov stôl, 1322 m n. m.). Tu nás čaká prekvapenie. Dozvedáme sa, že Fero má dnes 60-ku. Blahoželáme. Pripijeme si šampusom, ktorý Fero pre túto chvíľu niesol na Zlatý stôl. Oddychujeme, otvárame batohy a vyberáme jedlo. Oddýchnutí a posilnení sa balíme a urobíme ešte fotku pod vrcholovou značkou. Pokračujeme po modrej značke popod vrch s názvom Jamina (1241 m n. m.). Modrú značku opúšťame na sklade dreva Biely potok. Pokračujeme po neznačkovanom chodníku. Prichádzame na Malý Suchý Vrch, kde pokračujeme po žltej značke do Smolníka. Po pravej strane máme vrch Hekerová (1260 m n. m.). Chvíľu postojíme a pokračujeme do Sedla pod Vtáčím vrchom. Ešte dobrá hodinka a sme v Smolníku. Tu navštívime klubovú kolegyňu a ideme na zastávku autobusu. V Medzeve nás Vierka a Fero pozývajú na menšiu oslavu jeho 60-ky. Je aj výborná torta, vďaka kuchárke. Pekný záver vydarenej túry.
|
Čítaj viac s obrázkami |
18.05.2010 |
|
 Aj keď predpoveď počasia nebola priaznivá, 13 priaznivcov turistiky sa zišlo na autobusovej zastávke v Medzeve.
Pre časovú náročnosť sa trasa skrátila a začali sme už v Nováčanoch. Cez sedlo Podkova (536 m n. m.) sme došli k doškoľovaciemu stredisku USS v Zlatej Idke, kde sme si dopriali oddych. Do Idčianskeho sedla (954 m n. m.) sme mali dosť veľké prevýšenie na pomerne krátkej vzdialenosti. Prekonali sme prevýšenie skoro 340 metrov.
Pokračovali sme po hrebeňovke cez Golgotu – (lanovka 1040 m n. m.) k čajovni Katka. Po ceste k Bielemu kameňu (1134,5 m n. m.) nás zastihlo krupobitie, ktoré netrvalo dlho. Pod Tri studne sme sa dostali už za priaznivejšieho počasia. Tu sme sa pokochali pekným výhľadom a pokračovali cez Strážny vrch (774 m n. m.) do Medzeva.
|
Čítaj viac s obrázkami |
12.05.2010 |
|
 Pre poruchu auta sme na miesto ubytovania prišli v neskorých večerných hodinách. Mali sme zabezpečený nocľah v ubytovni a tiež neskorú večeru. Vďaka organizátorom.
Ráno v sobotu po raňajkách sme sa vydali na túru z Hrušového (240 m n. m.) po neznačkovanom chodníku, hrebeňovkou na Salašky (588 m n. m.) a na hrad Čachtice (360 m n. m.), odkiaľ sú pekné výhľady na Veľkú Javorinu a Považský Inovec. Ďalej do Višňového (230 m n. m.) a späť do Hrušového. Odtiaľ na ubytovňu, kde nás čakala večera. V nedeľu po raňajkách sme si pobalili veci a vydali sa na Veľkú Javorinu (970 m n. m.) na česko – slovenskej hranici, najvyšší vrch Bielych Karpát, Jelenec (925 m n. m.) 2 km od V. Javoriny, kde je železná veža, opustený vojenský objekt. Po ukončení tejto túry sme zamierili domov.
|
Čítaj viac s obrázkami |
06.04.2010 |
|
 Aggteleki Nemzeti Park (Aggtelecký národný park) vznikol 1.1.1985 v malebnej krasovej oblasti, ktorá sa rozprestiera pri hraniciach so Slovenskom, kde nadväzuje na lokalitu Slovenský kras. Oblasť národného parku tesne susedí s NP Slovenský kras a geologicky, geograficky a kultúrno – historicky tieto dve územia tvoria celok.
Z Jósvafő (216 m n. m.) po žltej začíname spoznávanie krasovej oblasti NP Aggtelek. Počasie nám zatiaľ praje. Turistický chodník je po daždi, lebo je dosť rozmočený a na obuv naberáme blato. Cítime to pri chôdzi. Čistíme si obuv, ak je to možné, ideme okolo chodníka po tráve. Objavujú sa hlaváčiky jarné a po nich aj poniklece, sú na nich ešte kvapky vody, je ich hojne.
Stúpame, vychádzame z lesa, obzeráme si okolie. V diaľke na lúke vidíme obraz jašterice vytvorený z kameňov. Modrá značka nás privedie na asfaltku, vedľa ktorej sa nachádza lesná ubytovňa (Erdész Szalló – 377 m n. m.). Tu si pod prístreškom odpočinieme. Ďalšou zastávkou je múzeum v prírode. Je to pozostatok poľskej osady Derenk. V budove, ktorá je bez okien a dverí, sú panely, na ktorých je história osady. Pokračujeme ďalej na hrad Szádvár (480 m n. m.). Po výstupe na zrúcaninu hradu, najvyšší bod našej túry, sa nám naskytá výhľad do okolia. Počasie je priaznivé, máme pekný výhľad. Pod hradom je turistická ubytovňa Salamandra, kde si posedíme a vydáme sa na záverečnú časť túry. Počas prechodu lesom do Bódvaszilas sa rozprší a dážď sa mení na krúpy. Padajú dosť husto. Pred cieľom túry sa menia na dážď, ktorý postupne ustáva. V Bódvaszilas sa uchyľujeme do miestneho hostinca, kde v teple čakáme na autá.
|
Čítaj viac s obrázkami |
02.04.2010 |
|
 Prvá túra jarných kilometrov začala z Medzeva (318 m n. m.). Hoci predpoveď počasia nebola priaznivá, pomerne chladno a dážď, predsa sa nás zišlo 18 turistov Skoby. Z rána sa nezdalo, že bude pršať, tak sme sa vydali na prvé jarné kilometre. Cez Grunt do sedla pod Špičiakom (783 m n. m.) a odtiaľ na Jelení vrch (947 m n. m.), kde sme si urobili prestávku na oddych. Pokochali sme sa pekným výhľadom na okolie spod TV vykrývača, kde sa dosť ochladilo. Po modrej cez Hačavské sedlo (814 m n. m.), Bez vody (820 m n. m.)sme sa dostali na cyklotrasu, ktorá vedie okolo Chotárneho potoka, popod Havraniu skalu (770 m n. m.) k chate v Zádielskej doline (450 m n. m.). Tu sme si oddýchli a posilnili sa na ďalšiu cestu. Na vyhliadku Na skale (670 m n. m) sme vystúpili po náučnom chodníku Horné lúky. Na skale sme videli prvý poniklec. Posedeli sme si a pokochali sa panorámou Zádielskej doliny, ktorá dosahuje hĺbku až 300 m a dĺžku 3 km a zaraďuje sa k najmohutnejším a najväčším slovenským kaňonom. Z časti po zelenej a potom po neznačenom chodníku sme pokračovali do Hačavy cez Želiarske lúky a okolo Ďurkovej skaly (765 m n. m.). V Hačave sme sa osviežili v exprese, kde sme sa porozprávali so starostom obce. Každý si odniesol aj pohľadnicu Hačavy, ako pozornosť starostu.
Čakala nás záverečná trasa cez sedlo Železná brána do Šugova a odtiaľ do Medzeva. Cestou sme sa zastavili pri hrobe rumunského vojaka. Cesta do Šugova bola ako tankodrom - samé blato. Do Šugova sme dorazili umazaní až po uši. No však aj to patrí k turistike. Do Medzeva sme došli unavení, ale spokojní z našej prvej jarnej túry.
|
Čítaj viac s obrázkami |
07.03.2010 |
|
Turistický rok 2009 je za nami, a tak sme sa zišli, aby sme zhodnotili činnosť klubu. Predseda vyhodnotil jednotlivé akcie a vyhlásil najlepšieho turistu klubu – Jarko Elischer. Boli dané návrhy na turistické trasy, na základe ktorých bol urobený plán akcií na rok 2010. Do klubu prišli aj noví členovia zo Štósu a z Medzeva. Všetkým členom KST Skoba prajeme veľa pekných chvíľ strávených v prírode.
|
Čítaj viac s obrázkami |
13.01.2010 |
|
 Tak, ako každoročne na nový rok, skupinka skalných „gazikových turistov“ dorazila o 9:30 hod. na miesto zrazu, sklad dreva na Širokom vrchu. Tam sme zistili, že niektorí boli ešte rýchlejší, a tak sme v nie najlepšom počasí (hmlisto, mrholenie) šliapali do sedla medzi Zbojníckou skalou a Kloptaňou. Po hodinke výstupu a posledných metroch stúpania sme o 10:30 hod. dorazili na vrchol Kloptane. Po občerstvení, prezlečení a prvých novoročných gratuláciách sme sa neúspešne pokúšali rozložiť oheň. Po hodine čakania dorazili na vrchol aj priatelia turisti z Prakoviec v stabilnom počte 25. O 12:00 hod. predseda KST Prakovce predniesol slávnostný prípitok a zaželal všetkým všetko dobré v novom roku. Po zhruba dvoch hodinách sme sa pomaly lúčili a postupne rozchádzali na miesto zrazu, pričom bolo párkrát vidieť panorámu Medzeva.
|
Čítaj viac s obrázkami |
13.01.2010 |
|
Tradičný výstup na Kojšovskú Hoľu sa uskutočnil za dobrého počasia, aj keď predošlý deň a aj v noci pršalo. Ešte ráno bolo zamračene. Nakoniec sa počasie umúdrilo a odmenilo účastníkov peknou vyhliadkou aj pohľadom na Tatry.
|
Čítaj viac s obrázkami |
|
